Gymnázium. Miesto nielen o strese, pote a drine...
Luxusných päť hodín spánku, prebdené noci, zívanie a tuhý spánok so snami na hodinách. Vyčerpanosť. Aj to. No aj miesto krásnych priateľstiev. Čas vtipných príhod na hodinách, vymyslených alegórií, zážitky ako lyžiarsky výcvik s typickou vôňou, súľovkách- lyžiach budúcnosti, vrtuľkách, podarenom čašníkovi či nebezpečnom vyčkávaní na sprchu... Výlet v Slovenskom raji plnom dažďa, poletujúcich cukríkov, nátelníkoch na dverách, ponožkách a fingovaných Poliakov... Výmenné pobyty s vlnami smiechu a vysvetľovaní medzinárodných viet "Ich habe gefurzt..." alebo naháňanie sa za volavkami... Jednoducho spontánnosť, radosť a pohoda. Spoločný plač a strach s blízkymi ľuďmi, ktorí neostanú len súčasťou vyučovania a členom triedneho kolektívu. To sú skutoční priatelia. Sme mladí a vraví sa, že práve tento čas je čas najkrajších chvíľ a dobrodružstiev. A teší ma, že som prežila a stále prežívam krušné i veselé chvíle s PRIATEĽMI. Lebo práve oni robia to čaro, vďaka ktorému sa do školy teším. A aj vďaka nim, študentom gymnázia, sa mením. Už nie som taká, aká som bola predtým. Som zmenená a už teraz viem, že k lepšiemu. Jedno je, že sa niečo naučím, ale druhé, a to podstatnejšie je, že som s ľuďmi, ktorí sú mojím pokladom a spolu s nimi tvorím prítomnosť a snívam o budúcnosti, žijem ŽiWhat?...ŽIVOT :)
Priateľstvá ako súčasť života, jedni z tých najdôležitejších, ktorí ostanú aj vtedy, keď všetci odídu. Ktorí Vám vykričia to zlé do očí a Vy viete, že to pre Vaše dobro.
V takom prípade aj moje známe " Trim še plota" nie je nič... NEOCHRAŇUJ SA PLOTOM, ALE PRIATEĽMI...možno raz zostaneš sám pre svoj egoizmus, lebo si neprišiel na princíp: Musíš dať druhým seba. Nič viac a nič menej...